Kalkulačka telesných ukazovateľov

Táto stránka je zbierkou deviatich malých kalkulačiek, ktoré premieňajú niekoľko obvodových údajov — výšku, hmotnosť, pás, boky, krk, zápästie — na súhrnné štatistiky o veľkosti a zložení tela. Žiadna z nich nič priamo nemeria: všetky sú empirické vzorce, regresné rovnice prispôsobené malým populáciám, ktoré dajú jedno číslo, to sa potom zaradí do kategórie (podváha, normál, nadváha, obezita). Každú kalkulačku tu treba čítať ako rýchly screening, nie ako verdikt — skenery DEXA, hydrostatické váženie a krvné testy existujú práve preto, lebo vzorce s meračkou sú iba aproximácie.

BMI = hmotnosť (kg) / výška² (m²), vzorec, ktorý vymyslel Adolphe Quetelet v 30. rokoch 19. storočia a v roku 1972 ho oživil Ancel Keys ako „Queteletov index“. Hranice WHO (medzinárodné) zaraďujú <18,5 podváha, 18,5–24,9 normál, 25–29,9 nadváha, ≥30 obezita (s podtriedami I/II/III pre 30–34,9 / 35–39,9 / ≥40). Čínska pracovná skupina pre obezitu u dospelých Číňanov (COTH) používa prísnejšie prahy, pretože ázijské populácie vyvíjajú metabolické komplikácie pri nižších BMI: <18,5 podváha, 18,5–23,9 normál, 24–27,9 nadváha, ≥28 obezita. Pri vzorke (muž, 175 cm, 70 kg) je BMI = 70 / 1,75² = 22,9 kg/m² — normálne pásmo WHO, normál podľa Číny.

BMR (bazálny metabolizmus) je počet kalórií spálených v pokoji, nalačno, v tmavej miestnosti pri príjemnej teplote — v podstate náklad na chod orgánov a udržiavanie telesnej teploty. Stránka implementuje tri vzorce: Mifflin-St Jeor (1990) je moderný predvolený a najpresnejší pre nenapuchnutých dospelých; Harris-Benedict revidovaný (1984) je starší a zvykne nadhodnocovať; WHO/FAO (1985) používa po vekových skupinách konštanty po častiach. Pri vzorke (muž, 30 r., 175 cm, 70 kg) Mifflin dá 10×70 + 6,25×175 − 5×30 + 5 = 1649 kcal/deň, Harris-Benedict dá 1696 kcal/deň, WHO/FAO (muž ≤30) dá 1750 kcal/deň. TDEE (celková denná energetická spotreba) je BMR vynásobený násobiteľom aktivity: 1,2 sedavý / 1,375 ľahký / 1,55 stredný / 1,725 aktívny / 1,9 veľmi aktívny. Pri BMR 1695 a „stredne“ je TDEE = 2627 kcal/deň; stránka uvádza aj cieľové pásmo ±500 kcal na postupnú zmenu hmotnosti (asi 0,5 kg týždenne, pretože 1 kg tuku ≈ 7700 kcal).

Metóda obvodu podľa amerického námorníctva (U.S. Navy) potrebuje iba meraciu pásku (žiadne kaliper, váhy ani DEXA): pre mužov BF% = 86,010×log₁₀(pás−krk) − 70,041×log₁₀(výška) + 36,76; pre ženy BF% = 163,205×log₁₀(pás+boky−krk) − 97,684×log₁₀(výška) − 78,387. Pri vzorke (175 cm, krk 38 cm, pás 85 cm, muž) BF% = 86,010×log₁₀(47) − 70,041×log₁₀(175) + 36,76 ≈ 23,5 % (kategória Priemerný pre dospelých mužov; športovci 6–14 %, kondícia 14–18 %, priemerný 18–25 %, nadpriemerný ≥25 %). Pre ženy sú kategórie posunuté o 6–8 percentuálnych bodov vyššie (esenciálny 14–21 %, športovkyne 21–25 % atď.), pretože ženská fyziológia nesie viac esenciálneho tuku pre reprodukčné funkcie. Presnosť vzorca je ±3–4 % oproti DEXA — užitočný na sledovanie zmien v čase, menej na absolútne čísla.

Neexistuje „jediná“ ideálna hmotnosť; každý vzorec dá inú odpoveď, pretože každý bol prispôsobený inej populácii na iný účel. Robinson (1983): 52 kg + 1,9 kg/palec (muž) nad 5 stôp; Miller (1983): 56,2 + 1,41; Devine (1974): 50 + 2,3 (pôvodne na dávkovanie gentamicínu); Hamwi (1964): 48 + 2,7 (pôvodne na plánovanie jedál pri cukrovke). Pri vzorke (175 cm / 68,9 palca, muž) štyri vzorce dajú 68,9, 68,7, 70,5, 72,0 kg, priemer 70,0 kg. Moderná medicína čoraz častejšie uprednostňuje ciele zloženia tela (konkrétne percento tuku, obvod pásu) pred cieľmi ideálnej hmotnosti.

Pomer pás-boky (WHR = pás / boky) rozlišuje tvar tela jablko (androidný, brušný tuk) a hruška (gynoidný, zadno-stehenný tuk). Androidný tuk — viscerálne tukové tkanivo uložené okolo pečene, pankreasu a čriev — je metabolicky aktívny a silne súvisí s diabetom 2. typu, kardiovaskulárnymi ochoreniami a metabolickým syndrómom. Gynoidný tuk je inertnejší. Rizikové hranice WHO: muži ≥0,90 stredné, ≥1,0 vysoké; ženy ≥0,80 stredné, ≥0,85 vysoké. Pri vzorke (pás 85 cm / boky 95 cm, muž) je WHR = 0,895 (nízke riziko, tesne pod hranicou 0,90 pre stredné). Záleží na technike merania: pás sa meria v strede medzi najnižším rebrom a hrebeňom bedrovej kosti na konci výdychu, nie na úrovni pupka ani opasku; boky sú v mieste najväčšieho obvodu zadku.

Plocha povrchu tela (BSA) je celková plocha kože v m² — používa sa na dávkovanie liekov (najmä chemoterapie), na resuscitáciu tekutinami pri popáleninách a na srdcový index. Tri vzorce: Mosteller (1987) je najjednoduchší a dnes najčastejšie používaný — BSA = √(výška_cm × hmotnosť_kg / 3600); Du Bois & Du Bois (1916) bol pôvodný alometrický vzorec na deviatich subjektoch; Haycock (1978) používa iné exponenty a je preferovaný pre novorodencov. Pri vzorke (175 cm / 70 kg) dávajú všetky tri BSA ≈ 1,847 m² (Mosteller 1,8447, Du Bois 1,8481, Haycock 1,8468 — zhoda na 0,2 %). Typická plocha povrchu tela dospelého je 1,7–2,0 m²; deti sú menšie, veľkí dospelí väčší.

Hmotnosť bez tuku (LBM) je celková hmotnosť mínus tuková hmota — sval, kosť, voda, orgány, spojivové tkanivo. Vzorec Boer (1984): LBM mužov = 0,407×hmotnosť + 0,267×výška − 19,2; LBM žien = 0,252×hmotnosť + 0,473×výška − 48,3. Pri vzorke (muž, 175 cm, 70 kg) je LBM = 28,49 + 46,725 − 19,2 = 56,0 kg, takže tuková hmota = 70 − 56,0 = 14,0 kg a LBM % = 80,0 % (v súlade s BF % podľa Navy vyššie, ktoré uvádzalo 23,5 % tuku, teda 76,5 % bez tuku — malý rozdiel odráža rozdielne zdroje rovníc a bežný šum merania). LBM je lepším prediktorom bazálneho metabolizmu než celková hmotnosť, pretože sval je metabolicky drahý (~13 kcal/kg/deň), kým tuk lacný (~4,5 kcal/kg/deň). Preto môžu mať dvaja ľudia rovnakú hmotnosť a veľmi odlišný BMR.

Veľkosť telesnej kostry sa niekedy odhaduje jednoduchým pomerom r = výška / obvod zápästia. Logika: vysoký človek s úzkym zápästím má dlhé tenké kosti (malá kostra); nízky človek so širokým zápästím má zdravé mohutné kosti (veľká kostra). Hranice tu sú: muž r > 10,4 malá, 9,6–10,4 stredná, < 9,6 veľká; žena r > 11,0 malá, 10,1–11,0 stredná, < 10,1 veľká. Pri vzorke (muž, 175 cm / zápästie 17,5 cm) je r = 10,0 (stredná kostra). Veľkosť kostry ovplyvňuje rozsahy ideálnej hmotnosti: človek s veľkou kostrou nesie pri rovnakej výške viac kostí a svalov, takže „ideálne“ percento tuku je zhruba rovnaké, ale „ideálna“ hmotnosť je vyššia.

• BMI nie je meranie tuku. BMI je pomer hmotnosti k výške. Svalnatý športovec môže byť podľa BMI „nadváhový“ alebo dokonca „obézny“, pričom má nízke percento telesného tuku. Naopak, sedavý človek môže mať „normálne“ BMI s vysokým podielom tuku („skinny fat“). BMI je populačný screening, nie individuálny verdikt.
• BMR nie je to, čo sa spáli za deň. BMR je to, čo sa spáli v pokoji, keď je človek hore, ale nečinný. Celková denná spotreba (TDEE) je BMR plus kalórie, ktoré vynaložíte na pohyb, trávenie a termoreguláciu. Skutočná aktivita zvyčajne pridá 20–90 % nad BMR.
• Vzorec tuku podľa Navy nie je taký presný ako DEXA. Oproti DEXA je v väčšine populácií ±3–4 %, a horší je pri veľmi nízkom tuku (podhodnocuje) alebo veľmi vysokom (nadhodnocuje). Používa sa na sledovanie zmien počas mesiacov, nie na diagnostiku.
• Rizikové hranice pomeru pás-boky sú závislé od populácie. Juhoázijci a východoázijci vyvíjajú metabolické komplikácie pri nižších obvodoch pásu ako Európania; čísla WHO sú západné štandardné hodnoty.

Súvisiace nástroje: Výživa a diéta pre kontext energetickej bilancie (makroživiny, vláknina, voda), Kondícia a cvičenie pre VO₂max a cieľové tréningové zóny a Klinická medicína pre stranu dávkovania podľa BSA a stranu laboratórnych hodnôt metabolického rizika.